Čo odlišuje priamy zámer od nepriameho

Trestný čin spáchaný úmyselne obsahuje úmysel v konaní obvineného, ​​ktorý je priamy a nepriamy.

Priamy zámer, aké sú jeho vlastnosti

Priamy úmysel zahŕňa páchateľa, ktorý si uvedomil, že jeho činnosť (nečinnosť), ktorú vopred naplánoval, si uvedomuje vážne nebezpečenstvo, alesi vedome želal ofenzívu . Priamy zámer preto predpokladá existenciu formálneho corpus delicti pri spáchaní protiprávneho konania, ako aj účel trestného činu. Priamy zámer môže byť prítomný v takých akciách, ako je príprava na trestný čin, pokus o trestný čin, môže sa vyskytnúť v skupinovej trestnej činnosti a majetková účasť v ňom organizátora, spolupáchateľa a podnecovateľa.

Na základe časti 2 čl. 25 Trestného zákona, zodpovednosť za vznik mimoriadne závažných následkov môže prísť len priamym zámerom. S nepriamym zámerom existuje predikcia možnosti vážnych následkov. Predmet môže vždy predvídať vážne následky trestného činu, ktorý je prirodzeným dôsledkom akéhokoľvek trestného činu.

Predvídanie nevyhnutnosti nástupu následkov teda nie je nepriamym zámerom. Niektorí vedci však zastávajú iný názor a veria, že prítomnosť predpovede závažných následkov možno považovať za nepriamy zámer.

Nepriamy zámer a jeho vlastnosti

\ t

Nepriamy zámer, ktorý je formou viny, sa považuje za presný opak nedbanlivosti. Zločin môžepripustiť dokonalé nepriame úmysly, ak by si subjekt mohol byť plne vedomý nebezpečenstva svojich činov (nečinnosti) a mohol vopred predvídať svoj pokrok, ale stále vedome pripustil svoju ofenzívu alebo k nemu prejavil úplnú ľahostajnosť.

Nepriamy úmysel je prítomný v protiprávnom konaní páchateľa, keď jeho konanie bolo zamerané na dosiahnutie iného cieľa, ktorý nie je súčasťou trestného činu, inými slovami, páchateľ sa nesnažil spôsobiť vážne následky. Legislatíva stanovuje, že aj keď nie je túžba spôsobiť vážne následky, nemožno poprieť priamy záujem osoby v ich ofenzíve a zaobchádzať s ňou ako s túžbou vyhnúť sa im.

Nepriamy zámer nastáva, ak páchateľ preukázal ľahostajnosť k nástupu obzvlášť nebezpečných následkov . Táto situácia sa mierne odlišuje od ich vedome pripustených predpokladov a vyznačuje sa nedostatkom emocionálnych skúseností o nezvratnosti následkov a následnej zodpovednosti za to, čo sa urobilo. Táto téma ide vedome k trestnému činu a vôbec nemyslí na vznik dôsledkov tohto trestného činu, hoci táto situácia sa mu môže zdať celkom reálna.

Aký je rozdiel medzi priamym a nepriamym zámerom?

Priame aj nepriame zámery sú vo svojej podstate typom viny, takže majú veľa spoločného. Oba zámery intelektuálne obsahujú povedomie páchateľov verejného nebezpečenstva.trestného činu, ktorého sa dopustili, a predvídavosti nezvratnosti následkov. Na základe priameho zámeru je predvídavosť, nevyhnutnosť alebo veľmi reálna možnosť nástupu vážnych následkov, pričom zároveň s nepriamym zámerom existuje predpoveď, že sa môžu vyskytnúť závažné následky.

V obidvoch typoch zámerov, v dobrovoľnom pláne, má vinný človek pozitívny postoj k nástupu nebezpečných následkov. Hlavné rozdiely spočívajú vo voličnom postoji subjektu k týmto následkom. S priamym zámerom má subjekt túžbu vykonávať obzvlášť nebezpečný čin a nepriamo - existuje vedomý predpoklad týchto nebezpečných následkov alebo im je ľahostajný.

Podľa zákona takáto kategória, ako je predpovedanie nevyhnutnosti nástupu nebezpečných dôsledkov, sa týka priameho zámeru a nepriamy zámer obsahuje iba predikciu takejto možnosti. Vedomé prevzatie trestného činu vinníkom znamená, že prostredníctvom svojich trestných činov vedome vytvára reťazec po sebe idúcich udalostí, ktoré vedú k vzniku mimoriadne závažných následkov.

V dobrovoľnom pláne je nepriamy zámer prítomný, keď je vinník ľahostajný k nástupu vážnych následkov. V niektorých ohľadoch sa to líši od vedomého predpokladu, avšak neexistujú žiadne emocionálne zážitky spojené s očakávanými vážnymi dôsledkami, hoci je celkom prijateľné, aby si subjekt túto možnosť uvedomil.